Kujavy a Lízaný kameň
Kujavy a Lízaný kameň

Kujavy a Lízaný kameň Ráno som sa zo spánku prebral skoro. Zobudil som sa aj napriek tomu, že som mal nad…

Toto si chcem prečítať
Na Prednú holicu s bicyklom
Na Prednú holicu s bicyklom

Na Prednú holicu s bicyklom Minule som si vyšiel na Jahodnú cez Myslavu a Girbeš. Čo tak si dať tentoraz o niečo dlhšiu t [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Noc pri zemľanke

Predchádzajúca časť:


Hrad Vinné

Asfaltky sú všade...Preliezol som hradby, prekutal každú jednu komnatu, vyliezol som na najvyššiu hradnú vežu, ba aj v pivnici som bol. Žiaľ Šípkovú Ruženku som na hrade nenašiel.

Hrad Vinné opravujú za použitia dochovaných historických postupov. Hrad nebude zrekonštruovaný do podoby, v ktorej sa nachádzal, keď bol ešte užívaniaschopný. Opravila sa hradná veža tzv. Nebojsa (Donjon – čítaj: Donžon), bližšie vysvetlenie tu: Donjon a ja o tom píšem v článku Zničenie hradu Slanec a kaštieľ Forgáchovcov

Cesta popri černicových kríkoch

Z hradného kopca som zišiel miernym kopčekom (prečo som nešiel aj hore týmto???) na Vápenisko. Čakala ma moja milovaná asfaltka v dĺžke približne 5 km. Veľmi nadšený som nebol.

Väčšina návštevníkov hradu si zvolila práve túto cestu, veď je najschodnejšia. Šli mi oproti, aj ma občas predbehli, kým som sa ja pásol na černiciach.

Pár výhľadov na Zemplínsku šíravu mi len spríjemňovali nudnú a dlhú cestu po asfaltke.

Miestami mi cestu a moje chuťové poháriky nadchli černicové kríky, kde na mňa žmurkali dozreté černice. Nemohol a ani som sa veľmi nechcel zdržiavať. Môcť by som mohol, ale nechcel som. Tak som pojedanie černíc obmedzil na minimum. K Poľane pod Vihorlatom bol ešte dobrý kus cesty.

Voda

Už cestou hore na hradný kopec som začal upíjať z mojich zásob, ktoré mi mali vydržaťk Poľane. Bol som obmedzený množstvom vody. Nevedel som, či cestou bude nejaká voda a či bude pitná. Boli neskutočné horúčavy, preto som sa snažil dbať na pitný režim a primerané chladenie.

Sem-tam sa mi vyskytli výhľady na Zemplínsku šíravu a obec Vinné, hrebeňovka Vihorlatu  Sem-tam sa mi vyskytli výhľady na Zemplínsku šíravu a obec Vinné, hrebeňovka Vihorlatu

Je dobré, najmä pri horúčavách, aké sú teraz, ochladiť sa v nejakom potoku. Ak nie je voda čistá, na pitie nebude vhodná, ale ochladiť dokáže. Bol som spotený, prehriaty, lebo som bol stále v dlhých nohaviciach a mal som na sebe aj návleky.

Došiel som ku križovatke, kde boli odparkované autá. Cesta smerom doprava viedla do dediny Vinné a cesta smerom doľava stúpala pomedzi kopce. Niekam do diaľav. Do Vinného som ísť nechcel, tak som začal stúpať po asfaltke. Po krátkej chvíli som započul vodu. Vpravo odo mňa tiekol potok (jeden z prítokov Kamenného potoka). Paráda!

Našiel som miesto, kde bol ponechaný kmeň stromu. Presne pre mňa, aby som si mohol sadnúť. Šiel som k potoku. Mojím zámerom bolo: Osviežiť sa a ochladiť. Voda v potoku nebola úplne čistá, teda na pitie nebola vhodná, tak som, dúfal, že ma aspoň ochladí.

Za kopcom sa už začal objavovať Kumulonimbus, hrebeňovka Vihorlatu  Cyklisti ma predbiehali, hrebeňovka Vihorlatu

Ponoril som ruky do potoka… A nič! Voda nebola chladivá, bola teplá. Prekvapilo ma to.

Škrabance, po šípkach a trnkových kríkoch

Napriek tomu som sa umyl, najmä ruky, kde som mal ešte pozostatky z prachu, peľu, keď som sa predieral šípkovými kríkmi pri výstupe na hradný kopec. Až teraz som si v plnej miere uvedomil ako veľmi mám ruky doškriabané. Už som to aj videl a hlavne cítil.

Kde strávim noc?

Bol som unavený, najmä tým výstupom na hradný kopec a čakala ma ešte dlhá asfaltka. A ani počasie nechcelo spolupracovať. Bolo teplo, veľmi teplo. Ak by som bol pri Zemplínskej šírave, pri vode, bol by som rád za takéto teploty, ale nebol som.

Pamätník Jánošíkovskej partizánskej skupine, hrebeňovka Vihorlatu  Rozstrieľaná tabuľa vedľa pamätníka, hrebeňovka Vihorlatu

Až k Poľane pod Vihorlatom sa mi veľmi nechcelo. Bol to ešte hodný kus cesty a to nehovorím o kopci, ktorý som… Ale to zasa predbieham.

Stúpal som po asfaltke, vždy hore. Stúpanie bolo mierné, ale dlhé. Asi v polovici som zazrel napravo prameň. Hneď som zložil batoh vytiahol fľašečku a už som čapoval vodu. Pozrel som si miesta, ktoré by prichádzali do úvahy na prenocovanie. Zemľanka? Noc pri zemľanke? Mal by tam byť prameň, preto som už bol rozhodnutý. Dnes pôjdem, len k zemľanke.

Odpočinul som si a pokračoval som ďalej, veď som sa musel dostať aspoň niekam.

Vojenský obvod

Blížil som sa k vojenskému obvodu, o čom ma informovali aj tabule. Minul som pamätník protifašistického odboja, rozstrieľanú tabuľu s veľkou počmáranou mapou aj nové tabule o partizánskych skupinách, ktoré pôsobili v okolí.

Cestou ma minulo niekoľko áut a dvaja cyklisti. Samota bola skoro dokonalá. Blížil som sa k odbočke na Kyjov, kde som už mal konečne opustiť asfaltku.

Veď ma to prejde…

Už som si musel odpočinúť. Dal som dole batoh a ľahol som si do tieňa na vyhriaty asfalt. Samozrejme po dĺžke, a na kraj, to len tak pre istotu, aby ma to neprešlo. Pár áut prešlo, ale len po ceste. Vždy som sa zdvihol.

Odtlačok môjho mokrého chrbta, hrebeňovka Vihorlatu  Zemplínska šírava, v popredí kopce Dlhá, Martečková a Zaňovec, hrebeňovka Vihorlatu

Už som chvíľu odpočíval, veľmi mi to pomohlo. Postavil som sa z asfaltu a na asfalte vlhký fľak, ktorý dokonale kopíroval môj chrbát. Väčšinu dnešnej cesty som už mal za sebou, len som o tom ešte nevedel. ešte som o tom nevedel

Prekvapenie pri zemľanke

Potreboval som sa dostať aspoň k zemľanke, kde by mal byť prameň. Dúfal som, že tam bude, lebo s vodou som už vôbec nešetril a slušne som upíjal zo zásob v hydrovaku.

Prešiel ešte kus otvoreného priestranstva a vošiel som do lesa. Ešte stále som stúpal, no po odpočinku na asfalte som výrazne pookrial.

Prekvapenie v podobe vyschnutého prameňa, hrebeňovka Vihorlatu  Vnútro betónovej kocky, kde mal byť prameň, hrebeňovka Vihorlatu  Naozajstný prameň pri zemľanke pod Pirnagovým vrchom, hrebeňovka Vihorlatu

Už by som aj mohol byť pri zemľanke a v tom som si všimol naľavo od cesty nízku betónovú kocku. Čo to môže byť? Prameň pri zemľanke? Určite, bol som blízko. Šiel som si prameň prezrieť.

Voda nikde, ale iskierka nádej vo mne ešte horela. Vyzeralo to tak, že ešte niečo môže byť pod doskami v tej betónovej kocke. Aj bolo. Lístie a prach. Voda nikaj‑nič!

A som v… Nie tak úplne, ak by som došiel k Poľane pod Vihorlatom… Pred sebou by som mal ešte 13,5 km Dám to? Možno. Zajtra som síce zistil, že až k Poľane pod Vihorlatom, by som ísť nemusel… Zasa predbieham.

Nakoniec som si povedal, že dôjdem aspoň k zemľanke a uvidím. Uvidel som. Prameň! S čistou pramenistou vodou, ktorá ledva čurčala, ale tiekla.

Zemľanka pod Pirnagovým vrchom, hrebeňovka Vihorlatu  Partizánska zemľanka pod Pirnagovým vrchom, hrebeňovka Vihorlatu

Pri zemľanke, novovybudované sedenie, pekná lavica. Sedenie pozostávalo z dvoch stolov s párom lavíc. V zemľanke veľké ležovisko. Čo viac som si mohol priať? Ostávam na noc.

Strašenie dažďom

Už keď som stúpal lesom k zemľanke, tak som počul v diaľke hromy. Veľmi ma to netrápilo. Predpokladal som, že poobede budú nejaké tie prehánky z tepla. Preto som čím skôr roztiahol hamaku a hlavne celtu. Potom už môže pršať koľko len chce.

Vo vnútri zemľanky bola po celej šírke pričňa, vhodná na spanie, hrebeňovka Vihorlatu  Blízko pri zemľanke boli dva stola a lavice, hrebeňovka Vihorlatu

Telefonicky som uistil svoju polovičku, že dnes domov neprídem, aby nebola prekvapená, keby som sa náhodou objavil pred dverami. Kým sme si volali začalo popŕchať.

Popŕchanie o niečo zosilnelo, tak som si veci preniesol do zemľanky, veď mi nebudú vonku moknúť. Dážď len na to čakal. Hneď ustal. Príroda si zo mňa robí srandu.

Zemľanka   

Zrekonštruovaná zemľanka, ktorej zadná časť bola čiastočne zapustená do svahu. Má to svoje výhody! V lete zem chladí a v zime hreje, najmä, ak je vonku -15° C.

Nové sedenie, o ktoré sa pričinili členovia KST Breza, hrebeňovka Vihorlatu  Noc bola príjemná v hamake a s celtou nado mnou hrebeňovka Vihorlatu

 

Aj som rozmýšľal, či nespať vo vnútri, ale kde? Ľahnúť si na tvrdú pričňu? Určite nie! Spať budem vonku v hamake, kde ma teda určite nič tlačiť nebude.

Zajtra ma čakala cesta, ktorú som ani neplánoval. Skončil som… Ale to až nabudúce.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

K Vihorlatu, hrebeňovka Vihorlatu

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť