Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen

Malý a Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Soviak začal plánovať akciu „Oteckovia“, všetko vyriešil šikovne. To znamená, že zadal konkrétne úlohy iným a sám nemusel robiť nič. sám nemusel robiť nič V praxi to znamená, že celé to zorganizoval Soviak, ale všetci vieme ako to vlastne bolo.

V Zázrivej robia výborné parenice, Malá Fatra  Je to ešte drevenica? Malá Fatra

Slavo, ktorý mal hlavné slovo pri výbere trasy, sa už tiež podučil od Soviaka. Najprv sa ma začal vypytovať, kde sú možné chaty a potom poveril Peťu, svoju dcéru, aby navrhla trasu.

Peťa sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Veľmi dobre je len dvojka, tak opravujem: výborne. Navrhla trasu, ktorá mohla byť veľmi zaujímavá (a aj bola, ale nepredbiehajme).

Trasa

Peťa navrhla trasu, ktorá zohľadnila našu kondičku, prítomnosť detvákov a aj počasie. Navrhla trasu v Malej Fatre, s tým, že sa vždy bude spať na nejakej chate, čo vzhľadom k skúsenostiam účastníkov som považoval za nutnosť.

Petrová, dolinou Žiackeho potoka, Malá Fatra  Turistka ma dobehla a predbehla, Malá Fatra  Hmla v Žiackej doline, Malá Fatra

Začiatok mal byť v Terchovej, potom prenocovanie na Chate na Grúni. Na druhý deň výjazd lanovkou na hrebeň, pod Chleb. Ďalej už po hrebeni až k Chate pod Suchým vrchom. Akcia dostala nový prívlastok a volala sa: „Oteckovia – po stopách Jánošíkovej družiny

Príslop nad Bielou, Malá Fatra  Osada Biela pod mrakmi, Zázrivá, Malá Fatra

Ja som sa o konečnej trase dozvedel o niečo viac ako dve hodiny pred odchodom. Trocha som bol sklamaný, lebo som chcel vidieť Rozsutec. Spýtal som sa sám seba: „Mám byť v Malej Fatre a nevidieť Rozsutce? To teda nie!“ Tak som si trasu prispôsobil.

Moja trasa

Rozhodol som sa, že nebudem doma vyspávaťdo 07.00 h. tak ako ostatní. Ja som už o 04.00 h. navlakoval na vlak (keď sa dá nalodiť na loď?), ktorý odchádzal z Košíc a o 07.00 h. som už mal Malú Fatru na dohľad.

Prameň pri Príslope nad Bielou, Malá Fatra  Začína sa stúpanie od Príslopu nad Bielou, Malá Fatra  Stúpanie od Príslopu nad Bielou pokračuje, Malá Fatra

Vystúpil som z vlaku v Kraľovanoch, autobusom som sa odviezol do Párnice, kde som prestúpil na autobus do Zázrivej (POZOR! Je to opačný smer.).

Presne o 08.00 h. som už vystupoval z autobusu v Zázrivej a vykračoval som si k červenej turistickej značke, ktorá ma bude po celej ceste sprevádzať (skoro).

Panoráma na osadu Biela a Veľký Rozsutec v mrakoch, Malá Fatra

Zázrivská parenica

Pár drobných mi štrngalo vo vrecku, tak som ich chcel rozumne minúť. Zašiel som do miestneho obchodu a kúpil som si parenicu. Vložil som si ju do brašne od fotoaparátu. Snáď sa naskytne príležitosť na zjedenie. Spomenul som si na ňu až… Nepredbiehajme.

Veľký Rozsutec v mrakoch, Malá Fatra  Malý Rozsutec, Malá Fatra

Začiatok výstupu

Prešiel som Jánošíkov dvor v Petrovej. Pri výstupe mi chvíľu robila spoločnosť slečna, ktorú som videl ako sa obúva a pripravuje na turistiku. Ja som vláčil klasický, ťažký batoh, kde som mal výstroj aj potraviny. Samozrejme ma dobehla a aj predbehla. Mala namierené na Rozsutec. Viem to, lebo som ju stretol, keď schádzala.

Trocha som bol zmetený, lebo som videl, že má na hlave čapicu a vetrovku s kapucňu. Na rukách rukavice. To je hore až taká zima? Ja som mal termoprádlo a košeľu, obidva s dlhými rukávmi. Nebola mi zima, ale ani teplo. Počasie bolo také fajné, akurát na turistiku.

V dolinách sa držala hmla a dúfal som, že kým vyjdem na Rozsutec, tak sa to všetko rozplynie. Vyšiel som k Príslopu nad Bielou. Táto časť trasy bola taká pohodová. Do kopca, ale nedalo mi veľa námahy, aby som sa tam dostal.

  Sedlo Medzirozsutce, Malá Fatra  Veľký Rozsutec stále zahalený v mrakoch, Malá Fatra

Tu som sa už ocitol nad mrakmi, ktoré zostali v doline. Spoza kopcov čoskoro vyjde slnko, takže budem spokojný. Ale! Vždy v tom je nejaké ale.

Keby som bol vedel, čo ma dnes ešte čaká, taký spokojný by som nebol. Odtiaľto až po Veľký Rozsutec som len stúpal a poriadne. Dobre, bolo pár úsekov, kde som aj trocha klesal a stúpanie bolo miernejšie. Minul som prameň a začalo stúpanie.

Stúpanie do sedla Medzirozsutce

Poriadne stúpanie, cestou ma minuli dvaja turisti. Ďalších som stretol až v sedle Zákres. Cesta bola namáhavá, najmä s tou bagážou, ktorú som mal naloženú na ramenách. Potešenie som mal z krásnych výhľadov na Bielu dolinu s rovnomennou osadou a náprotivný bočný hrebeň.

Osada Biela, Malá Fatra  Skaly počas stúpanie na Veľký Rozsutec a som tam aj ja, Malá Fatra

Počasie bolo polooblačné, slnko sa sem‑tam ukázalo, no väčšinou len jemne presvitalo spoza mrakov. V lese by to nebol problém, no na vyhliadkach, kde som nebol chránený, pofukoval vetrík, ktorý výrazne znižoval pocitovú teplotu.

Robil som si odpočinky, ale snažil som sa dodržať svoj plán týkajúci sa itinerára cesty. Teda, aby som zajtra, dobehol svoju partiu ešte niekde na hrebeni. To však malo byť až zajtra, tak som sa tým veľmi nezapodieval.

Malý Rozsutec, Malá Fatra  Trasa viedla popri skalách, stúpanie na Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Prechádzal som popod vysoké skalné bralá, prešiel som na druhú stranu hrebeňa a okolie sa už začalo vyjasňovať, čo naznačovalo, že sa blížim k najvyššiemu bodu. Vyšiel som nad sedlom Zákres, kde by mal byť pekný výhľad na Veľký Rozsutec.

Oblaky nad Veľkým Rozsutcom

Z tohto miesta som videl pár naozaj pekných záberov Veľkého Rozstuca. Ja som videl len pár skál v lese a kopu mrakov. Tu som si už musel obliecť aj košeľu, ktorá bola doteraz na batohu a tvárila sa, že sa suší.

Rozcestník pod vrcholom Veľkého Rozsutca, Malá Fatra  Vrchol Veľkého Rozsutca, Malá Fatra

Bol som sklamaný. Vyliezť na Rozsutec? Čo uvidím? Len takú veľkú hmlu. Preniesol som sa cez to a zišiel som dole do sedla Zákres. Na turistickom smerovníku bolo napísané, že odtiaľto na Veľký Rozsutec to je len 1:20, teda jedna hodina a dvadsať minút. Naozaj? Pre mňa určite nie!

Veď aj na smerovníku na Príslope nad Bielou bolo napísané, že do sedla Medzirozsutce to je len 1:30 h., ja som to len o trošičku prekročil. Presne o 1 hodinu a 11 minút.

Ľudia

Predpokladal som, že dnes nestretnem veľa ľudí, veď bolo piatok ráno, polovica októbra, relatívne chladno. Už v sedle Zákres som stretol množstvo ľudí, zvyšok bol v sedle Medzirozsutce a to som sa ešte nedostal na Veľký Rozsutec.

Prekvapilo ma množstvo ľudí na vrchole Veľkého Rozsutca, Malá Fatra  Tam idem. Sedlo Medziholie z Veľkého Rozsutca, Malá Fatra

Špekuloval som, či vyleziem aj na Malý Rozsutec. Musel by som ísť tam a späť, čo sa mi veľmi nechcelo. Najmä nie s batohom, ktorý som nechcel nechať len tak pohodený niekde v lese, najmä pri tej premávke, ktorá tu bola.

Zašiel som k sedlu Medzirozsutce, kde som si urobil menšiu prestávku (32 minútovú). Najedol som sa, pil som vodu z hydrovaku. Prečo? No, aby som nebol hladný a smädný, a aby som mal batoh, čo najľahší, keď budem liezť na Veľký Rozsutec. To však bolo ešte v oblakoch, rovnako ako vrchol Veľkého Rozsutca. Aj som uvažoval, či neobídem Veľký Rozsutec po traverze, aby som sa dostal do sedla Medziholie.

Výstup na Veľký Rozsutec

Nakoniec som si povedal: „Veď kvôli tomu som sem prišiel.“ a začal som stúpať na Veľký Rozsutec. Veď za 1:15 h.budem hore. Aspoň, tak to bolo napísané na turistickom rozcestníku.

Liezol som hore, ale už som počul ako svaly na nohách začali šepkať: „Budeš mať kŕče!“ Prechádzal som naozaj peknou trasou. Najprv les, ktorý sa menil na kosodrevinu a tu už moje svaly na nohách kričali: „Kŕče, kŕče, kŕče!“ Tak som si sadol, posedel chvíľu. Pokračoval som pomaly. To kvôli tomu, aby som našiel spoločnú reč s mojimi svalmi na nohách. Už na mňa nekričali, no sem-tam sa ozvali.

 Chodník na Veľký Roszutec sa vinie medzi skalami, Malá Fatra  Chodník zabezpečený reťazami, Malá Fatra

Čo ma potešilo bolo, že mraky sa z väčšej časti rozplynuli a Veľký Rozsutecnebol v mrakoch. Nakoniec som o 13:53 h. vyšiel na slnkom zaliaty vrchol Veľkého Rozsutca.

Halda ľudí na vrchole. Tak toľko ľudí som tu dnes naozaj nečakal.

Zostup do sedla Medziholie

Na vrchole som si trocha odpočinul a už som bol odvážnejší a nepočúval som, čo hovorili moje svaly. Začal som schádzať a znova sa rozkričali. Tak som si znova musel na chvíľu sadnúť, prehovoriť im do duše (rozmasírovať ich).

Turisti pri zostupe z Veľkého Rozsutca, Malá Fatra  Cestou z Veľkého Rozsutca mi robili spoločnosť turistky, Malá Fatra  Dorazili sme do sedla Medziholie, Malá Fatray

Minul ma 5 ročný chlapček, ktorý vyliezol na Veľký Rozsutec aj so svojím tatkom. S turistikou treba začať skoro. S turistikou treba začať skoro Schádzal aj Juraj s manželkou, ktorí ma poprosili o pár fotografií. (Fotografie som im aj poslal.)

Cesta bola vo vrchnej časti zabezpečená reťazami, ktoré pomáhali pri zostupe/výstupe. Výstup a aj zostup bol o niečo jednoduchší. Schádzalo sa strmo. Cesta bola kratšia a namáhavejšia ako z druhej strany.

Konečne sa chodník zmiernil, vyšiel som do sedla Medziholie. Na jedinej lavičke už sedela partia chlapov, približne v mojom veku, ktorí vyrážali od Snilovského sedla a odhovárali ma od traverzu po žltej popod Stoh. (Počúvaj dobre mienené rady!)

Prameň neďaleko miesta, kde kedysi stávala Chata pod Rozsutcom, Malá Fatra  Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Postupne sa všetci rozpŕchli, veď už bolo celkom neskoro a ich čakala ešte cesta do dolín. Mňa čakalo hľadanie prameňa, lebo som už bol dosť smädný. Voda mi došla ešte počas stúpania na Veľký Rozsutec. Nepil som toľko vody, koľko by som potreboval. Možno preto svaly na nohách protestovali.

Pramene a bývalá chata pod Rozsutcom

Našiel som jeden prameň aj druhý. Čas však už bol pokročilý a za vidna by som určite nezišiel do doliny. Tak som sa radšej rozhodol zostať tu a zajtra za vidna pokračovať ďalej.

Prešiel som okolie, našiel som miesto, kde bola Chata pod Rozsutcom. (články si prečítaj na TU aj TU Dokonca v potoku som našiel aj odpadky, ktoré mohli pochádzať jedine z tej chaty (napr. veľké plechové sudy).

Núdzový bivak, Malá Fatra  Po bivaku ani stopy, všetko v pôvodnom stave, Malá Fatra

Prípravy na zavesenie hamaky mi trvali, dvakrát tak dlho ako obyčajne. Prvýkrát som si vybral mladé stromy, ktoré vyzerali fajn. To však len dovtedy, kým som si neľahol do hamaky. Pod mojou váhou sa ohli a chrbtom som šúchal zem. Preto som si musel nájsť iné miesto, čo sa mi bez problémov podarilo.

Zaspal som. Rýchlo.Mal som za sebou namáhavý výstup a ráno som chcel vstávať skoro. Chcel som svojich parťákov počkať pri lanovke pod Chlebom.

Čakal som ja na nich, čo oni na mňa? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Zabijácky traverz, Malá Fatra

Pridať komentár