Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Prehliadka Toronta
Prehliadka Toronta

Prehliadka Toronta Naším cieľom nebol zápas, ale centrum Toronta. Vzhľadom k veľkosti Toronta som predpokladal úchvatné centrum. To je omyl E [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Niagara Falls v noci
Niagara Falls v noci

Niagara Falls v noci Voda bola všade! Mierny vánok roznášal jemné kvapôčky vody navôkol. Soviak si vybral svoj Batman plášť, ktorým stra [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Žobrák

Predchádzajúce časti:


Slnko osvietilo celtu, ktorú som mal nad sebou, ČergovPo 17 km poobedňajšom pochode som sa konečne dosýta najedol. Najviac som sa však tešil z pocitu čistoty. Naberal som si vodu vrchnákom z echa (už dávno to nie je ten klasický ešus, no zo zvyku ho tak stále volám) vodu a umýval som sa. Celý, celučičký.

Navaril som si čaj z mäty, ktorá rástla naokolo. Popíjal som teplý čaj a vychutnával si krásnu chvíľku. Ľahol som do hamaky a moje telo priadlo blahom. Zaspal som ako zabitý, ani neviem ako.

Veterná noc

V noci som sa zobudil na to, že mi niekto lomcuje prístreškom nad hamakou. Vyliezol som z hamaky a zistil som, že to nie niekto, ale vietor.

Silno sa rozfúkalo až sa mi uvolnila jedna šnúra. Možno vytrhlo tyčku zo zeme, možno len šnúra sa vytiahla z tyčky. Tyčku som v noci ani veľmi nehľadal. Dal som novú a do ránabol pokoj. Síce fúkalo, ale prístreškomnelomcovalo. Fúkať prestalo až nadránom.

Slnečné ráno

Spoza východného hrebeňa vykuklo slnko a ja som sa kúpal v jeho ranných lúčoch. Tyčku, z ktorej sa v noci uvoľnila šnúra som už nenašiel. Možno nabudúce. Pozbieral som si vysušené veci, ktoré som mal porozvešané na šnúrach.

Prameň nad Pantelišom, Čergov  Miesto odtoku vody bolo lemované mätou, Čergov  Mäta potočná rástla na každom jednom vlkom mieste, Čergov

Nie, veci mi neodfúklo, lebo som ich mal prichytené štipcami. Štipec, skoro nič neváži, ale má vysokú úžitkovú hodnotu. Rovnako ako štuple do uší. To sú také maličkosti, ktoré nezachraňujú život, ale keď ich máš, tak ich nevieš doceniť.

Do Krížov

Vyrazil som relatívne skoro, už o 08:20 h. som bol na ceste. Chcel som zísť do dediny Kríže. Popozeral som mapu a zistil som, že zelená značka ma zavedie okľukou do dediny a potom by som sa musel ešte kus vracať. Chvíľu som váhal, veľmi som uvažoval nad návštevou miestnej krčmy, či skôr potravín, aby som si doprial pivo. V takej horúčave by bodlo.

Lúka s posedom povyše Pantelišu, Čergov  Zvážnice vytvorené človekom, Panteliš, Čergov

Držal som sa zelenej značky. Zišiel som k Pantelišu, cestou som minul posed, kde sa dalo schovať aj pred zlým počasím.

Od Pantelišu som si to zobral po cestách aj necestách. Rezol som si to východným svahom. Ak to bolo možné, tak som šiel po zvážniciach. Tam, kde som si chcel skrátiť cestu, tak som šiel lesom. Cestou som míňal veselé pne, celkom ma potešili.

Obora, jelene, pes a Poľka

Vyšiel som pri obore, Nebolo to však obyčajná obora. Pevná vysoká a s osvetlením. No, keď tu je osvetlenie, tak tu určite bude aj nejaká budova, pomyslel som si. A nemýlil som sa.

Vyšiel som pri osvetlenej obore, Čergov  Tvár mi rozjasnil veselý peň, Čergov  Veľký areál, kde nemajú pivo, Čergov

Obišiel som oboru a pohľad sa mi upriamil na veľkú budovu s pekným, upraveným okolím, detským ihriskom, jazierkom. Na svahu vo vnútri obory sa pásli jelene. Hneď vedľa vlek. Pasúce sa kone len dotvárali atmosféru otvoreného areálu. Lavice na veľkej terase však boli prázdne. Už som sa tešil na pivko. Určite ho tam budú mať. Či?

Blížil som sa po trávniku, takže prichádzal som relatívne v tichosti. Terasa bola povyše mojich očí, tak som si nevšimol veľkého svetlosivého polihujúceho psa. Bol to nejaký kríženec Írskeho vlkodava a Kaukazského ovčiaka, čo som zistil, keď sa postavil.

Ja somstál na schodíkoch a oči som mal na nad úrovňou terasy. Pes ma zaregistroval postavil sa a bol oveľa vyššie nado mnou. Začal vrčať, štekať a tváril sa, že ma tam nechce ani vidieť. Ja som mu ostrým hlasom dával príkazy. Pes na tie moje príkazy z vysoka kašľal.

Mostík v udržiavanom areály, kde nemajú pivo, Čergov  Dom v udržiavanom areály, kde nemajú pivo, Čergov

Z domu na terasu vyšla žena, ktorá psa ukľudnila. Už sme sa mohli aj rozprávať. Z prízvuku som pochopil, že je z Poľska. Tak som sa začal vypytovať.

  • Nie, nebýva tu.
  • Nie, chodí tu len na víkendy.
  • Nie, neposkytujú ubytovanie.
  • Nie, nevaria.
  • Nie, nechovajú jelene na mäso.
  • Nie, jelene nepredávajú.
  • Nie, pivo nečapujú.
  • Nie, areál je súkromný.
  • Nie, nemá pivo na predaj.

Najviac ma sklamalo, to že nemá pivo. Keďže reč viazla, nič iné mi neostávalo, len ísť ďalej. Prešiel som potok a po asfaltke som sa dal dole dolinou.

Jozef z Hervartova na chate v Krížoch

Došiel som k hríbiku, kde som si zložil batoh. Slnko už pekne hrialo a ešte stále som sa nevzdal myšlienky na pivo. Neďaleko pri chate som si všimol pohyb. Za opýtanie nič nedám, tak som sa šiel spýtať na pivo.

Pozdravil som a opýtal som sa, či by sa našli na predaj dve pivká. Na to Jozef vošiel do chaty a priniesol dve studené plechovky piva. Veľmi ma to potešilo. Prisadol som si k nemu na verandu a rozprávali sme sa.

Pripravoval mäso z barana na guláš, akurát dočistil cesnak a púšťal sa do mäsa. Dozvedel som sa čo-to o tých Poliakoch, ktorí nevie ako, ale celý areál kúpili od Slovenského pozemkového fondu.

Porozprával mi o patáliách v súvislosti s výstavbou rybníka, ktorý už bol z väčšej časti postavený v doline neďaleko jeho chaty.

Turistický smerovník (hríbik) smer Žobrák, neďaleko Jozefovej chaty, Čergov  Jozef ma pohostil pivom, veľmi dobre mi to padlo, Čergov

Ja som si dopriaval odpočinok po tom, čo som zišiel 230 výškových metrov a najmä predtým ako som mal vyjsť na Žobrák. Dopil som aj druhé pivo a spýtal som sa: Čo som dlžný? Jozef len mávol rukou, to je dobré. Hlavne, že padlo na úžitok.

Tak v tomto mal teda pravdu. Neuveriteľne poslúžilo.

Výstup na Žobrák

Na výstup na Žobrák som sa pripravoval už od chvíle, keď som ho ešte včera zazrel z vedľajšieho hrebeňa. Mal som zvládnuť 293 výškových metrov na 1,67 km, čo predstavuje sklon 19,9 %.

Šiel som do kopca, do strmého kopca. Strmák sa prerušil zvážnicou. Samozrejme ďalej som šiel po nej. Šiel som okľukou, no trocha miernejšie. Nakoniec som sa aj tak dostal späť k tomu strmáku.

Oproti mne schádzal otec zo synom (asi 5-6 rokov) a podotkol, že z druhej strany je to namáhavejšie. Ani by som nepovedal, lebo on urobil 2,75 km a zdolal 420 výškových metrov, čo je 16,16 % sklon. Je pravda, že niekedy je lepšie ísť strmejšie, ale kratšie, ako dlhšie a pozvoľnejšie.

Kaplnka na hrebeni

Vyšiel som na hrebeň. Konečne! Napojil som na Cestu hrdinov SNP, čiže na červenú turistickú značku. Vydal som sa doľava, kde som videl nejaký prístrešok.

Došiel som ku gymnastovi, ktorý bol na kríži. Lavice obďaleč, ako keby len na mňa čakali. Hneď som si ľahol a narovnal chrbát. Vyskúšal som aj stoličku s operadlom.

Na Žobrák od Krížov je cesta strmá, Čergov  Nová rozhľadňa s útulňou na Žobráku, v popredí rotunda s krbom, Čergov  Stará rozhľadňa s útulňou na Žobráku, Čergov

Zjedol som tyčinku, vypil trocha vody a znova som sa vrátil k hríbiku, kde som vyšiel na hrebeň a pokračoval som ďalej po červenej.

Rozhľadne s útulňami na Žobráku

Neďaleko vrchu Žobrák sa nachádzajú tri budovy, z toho sú dve rozhľadne a každá poskytuje útočisko pred nepriazňou počasia.

Stará rozhľadňa je nižšia, s útulňou, kde sa zmestí okolo 5 ľudí. Pred novou rozhľadňou je rotunda o priemere aspoň 7-8 metrov. Na jej kraji sa nachádza krb, kde sa dá v pohode navariť aj keď prší. Je tam dostatok lavíc a stolov, aby si sa mohol, kde najesť.

Východná panoráma z rozhľadne Žobrák na Čergove

Potom je tam nová rozhľadňa, ktorá je vyššia ako stará rozhľadňa a má tiež útulňu. V tejto sa v pohode vyspí aj viac ľudí.

Jediné, čo sa mi na tomto mieste nepáčilo boli smetné koše a odpadky okolo. Ja by som na takýchto miestach odpadkové koše zrušil. Odpadkový kôš je plný, ale napriek tomu tam niekto hodí prázdnu fľašu, ktorá sa potom povaľuje pod košom.

Každý nech si svoj odpad odnesie. Keď ho vedel priniesť hore naplnený, tak prečo ho už prázdny nevie zobrať? Nepochopiteľné!

Obed na Žobráku

K rozhľadni som došiel o 11.30 h., tak som si povedal, že si dám obed. Rozbalil som sa, na nožičke som si dal papučke a topánky som nechal na slnku spolu s ponožkami. Dostatočne ďaleko, aby som neobťažoval návštevníkov. Na môj vkus tu bolo veľa ľudí.

  Nová vyhliadková veža na Žobráku poskytovala dostatočný výhľad, najmä na východ, Čergov  Pohľad na prístrešok a starú rozhľadňu na Žobráku, Čergov  Po hodine som odišiel z rozhľadne na Žobráku, Čergov

Vybral som varič, odpustil vodu z hydrovaku a zalial si hrnčekovú polievku. Zjedol som žemľu. Medzitým v krbe začali rozkladať oheň, ktorý len dymil. Šiel som vedľa pod prístrešok, lebo som nechcel byť od dymu. Trocha divné, ale je to tak. Tam som sa zbalil a pokračoval ďalej po červenej značke. Zdržal som sa niečo vyše hodinky.

Smer Chochuľka

Bol som na hrebeni, tak som sa ani neplašil. Už som veľa pred sebou nemal. Potreboval som sa dostať k vode, ktorá mala byť pri lesníckej chate Encián neďaleko Chochuľky.

Minul som Šoltýsovú poľanu, Banasuv laz a vyšliapal som na Bukový vrch. Bukový vrch je zarastený vrch, ale nechýba tam rozhľadová ružica. Pobavila. Možno raz tam bude dokonalý výhľad, ak naokolo vykántria celý les. Dúfam, že sa to tak nestane.

Cestu lesom mi spríjemňovali poľany, Čergov  Kôra stromu vhodná ako pozadie, Čergov  Na verande chaty Encián som strávil noc, Čergov

Na Bukovom vrchu som stretol SNP-éčkara, ktorý to dal na Bukový vrch z Dukly za dva dni (bežne to robia za 4 dni). Bol vysoký, dlháň a evidentne beh bol jeho vášňou. Prefrčal okolo, až sa za ním zaprášilo.

Chata Encián

Zopárkrát som klesal, ešte som niečo aj vystúpal až som sa ocitol na veľkej lúke. Na lúke špatili len biele baly sena, ktoré pokojne fermentovali. Toto však nepokladám za nedostatok. Bez tých balov by síce boli lepšie fotky, ale čo už.

Pokosená lúka povyše chaty Encián, Čergov  Chata Lesov SR Encián, Čergov

Chata Encián nebola mojím primárnym cieľom. Tým bol prameň, ktorý mal byť obďaleč. Z lúky som si to rezol ledva viditeľným chodníkom, aby som sa o niečo ďalej napojil na zvážnicu, ktorá ma s istou priviedla k chate.

Chata klasická lesácka. Štvorcový pôdorys s krytou verandou. Neďaleko drevárnička a prístrešok. Nechýbala ani kadibudka. Čiže je tu všetko, čo by som si prial. A čo voda?

Prameň pri Chate Encián

Zložil som sa pod prístreškom a šiel som hľadať prameň. Našiel som ho a tiekla z neho voda. No tiekla, to by, až tak pravda nebola. Z dvoch rúrok kvapkala voda. Za 8 minút som si nakvapkal asi 7 dcl čistej pramenitej vody.

Viac mi nebolo treba, ostávam tu. V zálohe som mal aj pokračovanie k Drine, kde je tiež prameň. Tam som sa v sobotu večer nechcel objaviť. Vraj tam bude plnoVraj tam bude plno

Prístrešok pri chate Encián, Čergov  Prístrešok pri chate Encián som dokonale zapratal, Čergov

Pod rúrku som položil echo. Na hodinkách som si nastavil odpočítavanie a šiel som si robiť svoje veci. Prezrel som si drevárničku. Na pôjde sa bez problémov vyspia aspoň 4-5 ľudia.

Príprava na noc

Obišiel som okolie a vymeriaval som vzdialenosti. Nakoniec som sa vrátil k chate, aby som zistil, že veranda to istí. Natiahol som si hamaku na verande a ani celtu som si nemusel vyberať.

Umyl som sa. Najedol sa. Akurát včas. Slnko už dávno zapadlo za hrebeň a začínalo sa zmrákať. Kraj lúky obchádzal poľovník, ktorý k chate neprišiel. Zaľahol som spať.

Aj tejto noci ma niečo zobudilo, ale to až v pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Útulňa Drina, chata Čergov a dobrí ľudia

Pridať komentár